Leden 2011

poškodenie kostí

29. ledna 2011 v 12:45 | mia97 |  poškodenie kostí


Príznaky poškodenia
K častým problémom patria zlomeniny kostí, vyvrtnutie kĺbov a pretiahnutie svalov. Väčšina poranení sa s lekárskou pomocou bez následkov upraví. Kostné infekcie a nádory sú zriedkavé. Niekedy má chrbtica sklon vychyľovať sa nabok. Tento stav, tzv. skoliózu treba skoro rozpoznať, aby sa mohla úspešne liečiť. Ak zranené dieťa leží a odmieta sa pohybovať, poranená končatina je pravdepodobne vážne zranená. A naopak, dieťa, ktoré zranené rameno alebo ruku pri hre používa, pravdepodobne ťažkosti nemá.

Bolesti v končatinách

Keď deti začnú chodiť, sú viac ako inokedy vystavené nebezpečenstvu úrazu, ktorý môže zapríčiniť pád, kolízia či presilenie svalov. Následkom takýchto malých zranení, ktoré sú zriedkakedy také vážne, aby sa nimi musel zaoberať lekár, je zvyčajne bolesť v končatinách. No niekedy môže úraz zapríčiniť aj zlomenie kosti a vtedy je už potrebný rýchly zásah lekára. Ak bolesť v hornej či dolnej končatine bez zjavných príznakov úrazu trvá dlhšie ako jeden deň, treba vždy vyhľadať lekára.

PROBLÉMY S CHRBTICOU U DETÍ

U detí sa problémy, ktoré postihujú chrbticu, takmer vždy spájajú s úrazom, ktorý vznikol nesprávnym pohybom pri športe alebo hre, prípadne nadmerným napätím. Dôsledkom je presilenie svalov a väzív spojené s modrinami a sprevádzané bolesťou. Tieto príznaky sa zvyčajne o deň-dva stratia aj bez liečenia.







zdroj :referaty

foto

25. ledna 2011 v 17:33 | mia97 |  zuby








foto v google obrázky

moje zuby

25. ledna 2011 v 17:26 | mia97 |  zuby
   moje zuby





autor:mia97    www.ludske-telo.blog.cz

človek

25. ledna 2011 v 17:22 | mia97 |  človek
Človeka v jeho biologickej (telesnej) stránke aj v jeho správaní odvodzujeme od živočíšnych primátov, čo je dostatočne dokázané mnohými priamymi a nepriamymi dôkazmi antropogenézy.
Charakteristické ľudské znaky sú výsledkom postupných evolučných smerov (trendov), ktoré vznikli na báze živočíšnych štruktúr (ako predispozície).
Na základe znakov, v ktorých sa súčasný človek najvýraznejšie líši od svojich najbližších živočíšnych príbuzných, možno vysloviť nasledujúcu biologickú definíciu človeka ako biologického druhu:

Homo sapiens (Človek rozumný) je úzkonosí primát s:

1) chôdzou po dvoch (bipedálna chôdza), s nohou a stupajou prispôsobenou na beh a s lievikovitou panvou,
2) veľkou mozgovou časťou lebky a so zodpovedajúco veľkým mozgom, pričom čelová časť je vysoká,
3) čelusť a sánka sú v jednej rovine, očný zub je veľmi malý,
4) veľmi slabým ochlpením tela, pričom koža je bohatá na potné žľazy,
5) výrazne vyčnieva sedacia časť tela a prsia ženy, ako aj výrazné vytvorenie slizničných pier,
6) nevyskytuje sa kosť v pohlavnom úde muža (os penis) a prostata tvorí uzatvorený prstenec,
7) dlhými úsekmi života po narodení,
8) chýbaním obdobia ruje, trvalou pripravenosťou na sexuálnu aktivitu, schopnosťou orgazmu žien a prispôsobením sa mužov rodinnému životu,
9) deľbou práce a rôznosťou sociálnych organizačných foriem,
10) zasahovaním do životného prostredia pri vysokej technológii,
vyššou inteligenciou a schopnosťou učenia, ako aj so silnou tvorbou tradícií pri pluralizme kultúr,
10) symbolickou hlasitou rečou.

Všeobecné základné kritériá pre človeka ako takého, ktoré tvoria základné stĺpy jeho morfologického charakteru sú:
- vzpriamené držanie tela a
- vývoj mozgu s významným posunom od inštinktu k inteligencii.

V štúdiách vývoja ľudského rodu je často hranica medzi ešte zvieracím predchodcom a už raným človekom robená na základe archeologických nálezov (dôkazy výroby a používania nástrojov).

Často sa potom objavujú nezhody medzi archeologickým a zoologicko - antropologickým hodnotením, lebo kostrové pozostatky majú bližšie k fosílnym (skameneným) opiciam ako k súčasnému človeku.
Otázku, ktorý súčasný živočíšny primát je najpodobnejší človeku je ťažké jednoznačne zodpovedať. Z morfologického a ontogenetického hľadiska sa zdá gorila podobnejšia človeku ako šimpanz. S týmto má však človek oveľa viac podobností v správaní, nehľadiac na to, že v imunologických znakoch je šimpanz oveľa bližší človeku ako gorila. S istotou sa dá povedať, že obidva druhy afrických ľudoopov (šimpanz, gorila) sú najbližší živočíšni príbuzní človeka.


zdroj:referaty

toplist

10. ledna 2011 v 14:58
TOPlist

dýchacia sústava

3. ledna 2011 v 17:03 | mia97 |  dýchacie sústava
Funkcia: výmena plynov medzi organizmom a prostredím (vdychujeme O2 a vydychujeme CO2 + vodná para)

1. DÝCHACIE CESTY

A/ Horné dýchacie cesty: nos, nosová dutina, nosohltan
Vzduch, ktorý vdychujeme nosnou dutinou sa na sliznici zvlhčí, oteplí a prečistí.
Sliznica v hornej časti nosovej dutiny obsahuje čuchové bunky, pokračuje do okolitých kostí a vytvára vedľajšie nosové dutiny ( v čelovej, čuchovej, klinovej kosti, v čeľusti).

B/ Dolné dýchacie cesty: hrtan, priedušnica, priedušky

HRTAN: jeho steny sú vystužené chrupkami, štítna chrupka, najväčšia, u mužov ohryzok
Hlasový orgán: hlas vzniká tak, vydychovaný vzduch naráža na hlasivky rozkmitá ich, vzduch sa nad hrtanom rozochvieva, vzniká hlas.

PRIEDUŠNICA: vystužená chrupkami, zostupuje do hrudníka, delí sa na 2 priedušky.

PRIEDUŠKY: vstupujú do P a Ľ pľúc, rozdeľujú sa na menšie a menšie vetvy - úzke priedušničky a tie vedú do pľúcnych mechúrikov (alveoly). V stenách pľúcnych mechúrikov sú pľúcne komôrky opradené vlásočnicami. Z komôrok do vlásočníc vstupuje kyslík a z vlásočníc do komôrok CO2. Dochádza k výmene O2 a CO2 medzi krvou a pľúcami.

2. PĽÚCA
Pokrýva ich jemná blana - popľúcnica, ktorá prechádza do pohrudnice. Medzi nimi je pohrudnicová dutina vyplnená kvapalinou. Výmena vzduchu sa zabezpečuje striedavým zväčšovaním a zmenšovaním hrudníkovej dutiny a objemu pľúc.
DS pomáhajú: dýchacie svaly (bránica, medzirebrové svaly), krv, CNS.
Dýchacie pohyby: vdych a výdych
Dýchanie:
A/ Vonkajšie: Výmena plynov medzi vzduchom v pľúcach a krvou, v pľúcnych mechúrikoch
(1 vdych a 1výdych - 0,5 l vzduchu), počet vdychov za min: 16-18, asi 8l vzduchu, pri námahe 10 x viac. Činnosť pľúc sa vyjadruje pomocou vitálnej kapacity pľúc - maximálny objem vzduchu, ktorý vdýchneme v maximálnom nádychu (ženy-2500-4000 mm3, muži-3500-5000 mm3)
B/ Vnútorné: Výmena plynov medzi krvou a tkanivami, kyslík z erytrocytov (červených krviniek)
prechádza do buniek. V sliznici dýchacích ciest je veľa nervových zakončení. Pri podráždení vznikajú obranné reflexy - kýchanie, kašeľ. Mechanika dýchania:
Nádych: pľúca sa rozpínajú, bránica klesá, nadol Výdych: objem pľúc sa zmenšuje, bránica stúpa nahor.

V pľúcach striedavo klesá a stúpa tlak, preto vzduch prúdi z pľúc do pľúc. Pľúca sú pružne napäté, majú tendenciu sa zmršťovať.

Choroby dýchacích ciest:
Infekčné ochorenia dýchacích ciest sa prenášajú kvapôčkovou infekciou.
Sú to drobné kvapôčky hlienu a slín, ktoré pri kašli, reči a kýchaní prudko vydychujeme. Kvapky obsahujú choroboplodné zárodky. Takto sa šíri : Nádcha, chrípka, zápaly mandlí, TBC.

Vplyv ovzdušia na dýchaciu sústavu
Znečistený vzduch vyvoláva zvýšenú chorobnosť dýchacích ciest. (tepelné elektrárne, priemysel, doprava, kúrenie - SO2, CO2, zlúčeniny dusíka, As, Cl, Pb...). Spôsobujú zápaly priedušiek, zápal pľúc a alergie.
Opatrenia: emisné kontroly, katalyzátory, bezolovnatý benzín, trolejbusy, vysádzanie zelene.
Fajčenie, vdychovanie omamných látok (lepidlá, riedidlá) - dochádza k poškodeniu horných dýchacích ciest a pľúc, k poruchám vedomia a poškodeniu CNS. Môže dôjsť k zaduseniu.

Teplota tela a jej udržiavanie: Človek má stálu teplotu tela TT, 36,5°C (+ - 0,5 °C). Produkcia a výdaj tepla je riadený podlôžkom v medzimozgu.

1.Produkcia:
Teplo v tele vzniká pri chemických reakciách, hlavne vo svaloch a v pečeni. Vznik tepla sa nazýva chemická termoregulácia. 2.Výdaj:
Fyzický dej - fyzická termoregulácia, prebieha:
A/ vyžarovaním (ak teplota prostredia je menšia ako teplota tela)
B/ vedením (ak teplota prostredia je väčšia ako teplota tela)
C/ prúdením (pri pohybe v chladnom prostredí, alebo pri pohybe prostredia)
D/ odparovaním (potom).

 pl´úca

        toto:v google  
text :referaty

pečeň

3. ledna 2011 v 17:01 | mia97 |  pečeň
Je to najväčší orgán v tele, váži asi 1,4 kg, leží vedľa žalúdka. Zároveň je to aj najväčšia žľaza spojená s tráviacou sústavou. Zabezpečuje vyše 500 dôležitých funkcií. Pečeň zvonku vyzerá veľmi jednoducho avšak vo vnútri je to veľmi zložitý orgán. Je to veľmi dôležitý orgán- bez neho by telo nedokázalo žiť a do dvadsiatich štyroch hodín by umrelo, lebo zatiaľ nebol vynájdený žiaden prístroj, ktorý by ju nahradil.
. Najhorším nepriateľom pečene je alkohol, ktorý postupne ničí jej bunky.

Jej úloha
Pečeň je hlavné "chemické laboratórium" ľudského tela. Zo stoviek jej funkcií väčšina súvisí so spracovaním krvi, ktorá ňou preteká na ceste z tenkého čreva do srdca. Prv než sa krv dostane do celého tela očistí sa v pečeni od toxických látok, ktoré môže človek prehltnúť spolu s potravou.
Ďalej uskladňuje vitamíny, ktoré vypúšťa do krvi, keď ich telo potrebuje a vykonáva viaceré funkcie dôležité pre metabolizmus.
Veľmi dôležitou úlohou je aj produkcia žlče- žltozelená tekutina dôležitá na trávenie.
Keby sa odstránilo deväťdesiat percent pečene, zo zvyšných desať percent by dokázal celý orgán dorásť


referaty

kostra lebky

3. ledna 2011 v 16:46 | mia97
Lebka

Lebka (lat. cranium) je súčasť kostry stavovcov, ktorá predovšetkým chráni mozog. Je vytvorená z množstva lebečných kostí a je pohyblivo naviazaná na chrbticu. Zvyčajne na nej rozoznávame časť tvárovú a mozgovú (mozgovňu). Tvárová časť obsahuje vyústenia zmyslových orgánov a ústny otvor. Dutá mozgová časť chráni mozog.

Lebka človeka

Lebka patrí medzi kosti človeka, je kostrou hlavy. Lebka sa skladá z 22 kostí, ktoré sú spojené navzájom švami (lat. suturae), sánka (lat. mandibula) je pripojená k lebke pomocou 2 čeľustných kĺbov (lat. articulatio temporomandibularis = spánkovo - sánkový kĺb). Lebka sa delí na tvárovú a mozgovú časť (mozgovna) a tak sú delené aj kosti, ktoré ju tvoria:

•Tvárová časť (lat. splanchnocranium) - tvorí kostenú oporu pre začiatok tráviceho a dýchacieho ústrojenstva:
o nosová kosť (lat. os nasale)
o slzná kosť (lat. os lacrimale)
o dolná nosová mušľa (lat. concha nasalis inferior)
o lícna kosť (lat. os zygomaticum)
o podnebná kosť (lat. os palatinum)
o čeľusť (lat. maxilla)
o čerieslo (lat. vomer)
o sánka (lat. mandibula)

•Mozgová časť (lat. neurocranium) - delí sa na lebečnú spodinu (lat. basis cranii) a lebečnú klenbu (lat. calvaria alebo calva)
o záhlavná kosť (lat. os occipitale)
o spánková kosť (lat. os temporale)
o čelová kosť (lat. os frontale)
o čuchová kosť (lat. os ethmoidale)
o klinová kosť (lat. os sphenoidale)
o temenná kosť (lat. os parietale)

Vo vnútri lebky je lebečná dutina (lat. cavum cranii).






        
                

  

                      3d




chrbtica foto

3. ledna 2011 v 16:34 | mia97 |  chrbtica

obrázky v google

chrbtica

3. ledna 2011 v 16:28 | mia97 |  chrbtica
                                                                    Chrbtica

Chrbtica  je názov osovej kostry  stavovcov.
Chrbtica človeka  - Je tvorená z 33 až 34 stavcov medzistavcových platničiek a väzov. Stavce sú krátke kosti, z ktorých každý má v sebe otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch ) vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha, z nej vystupujú pomedzi stavce miešne nervy.

Stavba

Chrbtica siaha od spodiny lebky až po panvu. . Je dvakrát esovito prehnutá. Zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v odbdobí, kedy sa dieťa naučí chodiť. Chrbtica je za normálnych okolností mierne zakrivená i vo frontálnej rovine - tzv. fyziologická skolióza


Delí sa na 5 častí, podľa ktorých sú pomenované aj stavce. Chrbtica je zložená zo:
•7 krčných stavcov
•12 hrudníkových stavcov
•5 driekových stavcov
•5 krížových stavcov zrastených do krížovej kosti
•4 až 5 kostrčových stavcov  zrastených do kostrče (lat. os coccygeum)


-Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb hlavy a trupu.
-nesie hrudný kôš, a má preto význam pri dýchacích pohyboch.


Pohyblivosť chrbtice
Základné pohyby, ktoré umožňujú medzistavcové spojenia sú:
•Predklon (lek. anteflexia) a záklon (lek. retroflexia), obidva maximálne o 90°.
•Úklon (lek. lateroflexia) do strán je možný v krčnej chrbtici o 30°, v driekovej chrbtici o 35°.
•Otáčanie (lek. rotácia alebo torzia) je najlepšia v krčnej chrbtici, okolo 65°, v hrudnej chrbtici je okolo 30° a v driekovej je takmer nemožná, maximálne je to 10°. Celková rotácia hlavy oproti panve sa pohybuje medzi 90 až 120°.
Chrbtica má tzv. funkciu pufra čo znamená, že funguje ako tlmič nárazov; napomáha tomu i jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečujú svalový korzet, tj. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby.

Choroby chrbtice

Choroby a lekárske výkony súvisiace s chrbticou sa začínajú na spondyl- alebo vertebr-.
•dorzalgia a lumbalgia - bolesť chrbta,
•skolióza - posunutie chrbtice do strany,
•osteochondróza chrbtice - degeneratívne zmeny medzistavcovej platničky

Rebrá  sú dlhé, štíhle a zakrivené kosti, ktoré tvoria kostru hrudníka. Rebrá sú párové kosti - na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier. Vpredu sa pripájajú na hrudnú kosť, vzadu na hrudné stavce - spoločne tak vytvárajú tzv. hrudný kôš. Označujú sa rímskymi číslami I-XII v latinskom, arabskými číslami 1-12 v slovenskom názvosloví.1. - 7. rebro sa na hrudnú kosť upína samostatne - costae verae, tzv. pravé rebrá; 8. - 10. rebro sa upína na rebro o jednu etáž vyššie - costae spuriae, tzv. nepravé rebrá; a 11. a 12. majú konce voľne uložené v svalovine - costae fluctuantes, tzv. voľné rebrá.