Prosinec 2010

štastný nový rok

28. prosince 2010 v 13:30 | mia97

svaly človeka

28. prosince 2010 v 9:58 | mia97 |  svalstvo človaka -svaly

                                     SVALSTVO


dýchacia sústava

28. prosince 2010 v 9:46 | mia97 |  dýchacie sústava
Funkcia: výmena plynov medzi organizmom a prostredím (vdychujeme O2 a vydychujeme CO2 + vodná para)

1. DÝCHACIE CESTY

A/ Horné dýchacie cesty: nos, nosová dutina, nosohltan
Vzduch, ktorý vdychujeme nosnou dutinou sa na sliznici zvlhčí, oteplí a prečistí.
Sliznica v hornej časti nosovej dutiny obsahuje čuchové bunky, pokračuje do okolitých kostí a vytvára vedľajšie nosové dutiny ( v čelovej, čuchovej, klinovej kosti, v čeľusti).

B/ Dolné dýchacie cesty: hrtan, priedušnica, priedušky

HRTAN: jeho steny sú vystužené chrupkami, štítna chrupka, najväčšia, u mužov ohryzok
Hlasový orgán: hlas vzniká tak, vydychovaný vzduch naráža na hlasivky rozkmitá ich, vzduch sa nad hrtanom rozochvieva, vzniká hlas.

PRIEDUŠNICA: vystužená chrupkami, zostupuje do hrudníka, delí sa na 2 priedušky.

PRIEDUŠKY: vstupujú do P a Ľ pľúc, rozdeľujú sa na menšie a menšie vetvy - úzke priedušničky a tie vedú do pľúcnych mechúrikov (alveoly). V stenách pľúcnych mechúrikov sú pľúcne komôrky opradené vlásočnicami. Z komôrok do vlásočníc vstupuje kyslík a z vlásočníc do komôrok CO2. Dochádza k výmene O2 a CO2 medzi krvou a pľúcami.

2. PĽÚCA
Pokrýva ich jemná blana - popľúcnica, ktorá prechádza do pohrudnice. Medzi nimi je pohrudnicová dutina vyplnená kvapalinou. Výmena vzduchu sa zabezpečuje striedavým zväčšovaním a zmenšovaním hrudníkovej dutiny a objemu pľúc.
DS pomáhajú: dýchacie svaly (bránica, medzirebrové svaly), krv, CNS.
Dýchacie pohyby: vdych a výdych
Dýchanie:
A/ Vonkajšie: Výmena plynov medzi vzduchom v pľúcach a krvou, v pľúcnych mechúrikoch
(1 vdych a 1výdych - 0,5 l vzduchu), počet vdychov za min: 16-18, asi 8l vzduchu, pri námahe 10 x viac. Činnosť pľúc sa vyjadruje pomocou vitálnej kapacity pľúc - maximálny objem vzduchu, ktorý vdýchneme v maximálnom nádychu (ženy-2500-4000 mm3, muži-3500-5000 mm3)
B/ Vnútorné: Výmena plynov medzi krvou a tkanivami, kyslík z erytrocytov (červených krviniek)
prechádza do buniek. V sliznici dýchacích ciest je veľa nervových zakončení. Pri podráždení vznikajú obranné reflexy - kýchanie, kašeľ. Mechanika dýchania:
Nádych: pľúca sa rozpínajú, bránica klesá, nadol Výdych: objem pľúc sa zmenšuje, bránica stúpa nahor.

V pľúcach striedavo klesá a stúpa tlak, preto vzduch prúdi z pľúc do pľúc. Pľúca sú pružne napäté, majú tendenciu sa zmršťovať.

Sú to drobné kvapôčky hlienu a slín, ktoré pri kašli, reči a kýchaní prudko vydychujeme. Kvapky obsahujú choroboplodné zárodky. Takto sa šíri : Nádcha, chrípka, zápaly mandlí, TBC.

Vplyv ovzdušia na dýchaciu sústavu
Znečistený vzduch vyvoláva zvýšenú chorobnosť dýchacích ciest. (tepelné elektrárne, priemysel, doprava, kúrenie - SO2, CO2, zlúčeniny dusíka, As, Cl, Pb...). Spôsobujú zápaly priedušiek, zápal pľúc a alergie.
Opatrenia: emisné kontroly, katalyzátory, bezolovnatý benzín, trolejbusy, vysádzanie zelene.
Fajčenie, vdychovanie omamných látok (lepidlá, riedidlá) - dochádza k poškodeniu horných dýchacích ciest a pľúc, k poruchám vedomia a poškodeniu CNS. Môže dôjsť k zaduseniu.

Teplota tela a jej udržiavanie: Človek má stálu teplotu tela TT, 36,5°C (+ - 0,5 °C). Produkcia a výdaj tepla je riadený podlôžkom v medzimozgu.

1.Produkcia:
Teplo v tele vzniká pri chemických reakciách, hlavne vo svaloch a v pečeni. Vznik tepla sa nazýva chemická termoregulácia. 2.Výdaj:
Fyzický dej - fyzická termoregulácia, prebieha:
A/ vyžarovaním (ak teplota prostredia je menšia ako teplota tela)
B/ vedením (ak teplota prostredia je väčšia ako teplota tela)
C/ prúdením (pri pohybe v chladnom prostredí, alebo pri pohybe prostredia)
D/ odparovaním (potom).

  
 Choroby dýchacích ciest:
Infekčné ochorenia dýchacích ciest sa prenášajú kvapôčkovou infekciou.


referaty

koža

28. prosince 2010 v 9:44 | mia97 |  koža
Dokážete si predstaviť, že máte na tele kompletný odev, ktorí je nepremokavý, vzduchotesný, pevný a pritom pružný, s úžasnou schopnosťou sebaobnovy. Taký odev nosíme každý deň - našu kožu.

Koža je najväčší telesný orgán. U dospelého človeka plošne rozložená, by pokryla výmeru skoro 2 metrov. Vážila by 3kg, okolo jednej dvadsatiny celkovej hmotnosti ľudského tela. Hrúbka kože sa pohybuje od 0,5 mm do 5 mm. Je tenšia na miestach, ktoré nie sú príliš vystavované odreniam, alebo tlaku, napr. na vnútornej strane predlaktia, a silnejšie na viac namáhaných plochách, napr. na chodidlách. Pod mikroskopom je možné vidieť, že koža je tvorená z dvoch vrstiev.

Vonkajšia vrstva sa nazýva epidermis (pokožka) a obsahuje 20-30 vrstiev odumretých buniek. Tieto bunky sa čiastočne prekrývajú ako škridle na streche, a tým umožňujú napínanie kože pri pohybe. Tisíce mŕtvych buniek sa denne odiera, ale tým sa koža nepoškodzuje, pretože sú bunky nepretržite obnovované.

Na spodnej strane pokožky sa bunky neustále delia. Každá nová bunka sa postupne naplňuje hustou ochrannou látkou zvanou keratyn. Tieto bunky sú vytlačované k povrchu, zatiaľ čo sa pod nimi tvoria ďalšie nové bunky. Bunke trvá 3 až 4 týždne, kým dosiahne povrchu. Tou dobou je však už odumretá. Z tela sú odumreté bunky odierané ako drobné, ťažko viditeľné šupinky. Za život človek stratí asi 18 kg odumretej kože. Hlbšie v pokožke sú roztrúsené melanocyty. Produkujú pigment, ktorí chráni pokožku ak je vystavená slnečnému žiareniu. Pigment absorvuje svetelnú energiu a koža dostane tmavšiu farbu. Pigment je dopravovaný medzi odumreté bunky a je spolu s nimi postupne ztieraný. Preto opálenie postupne bledne. Pigment sa môže vyskytovať aj v zhlukoch a vytvárať tak pehy.

Pod pokožkou sa nachádza silnejšia vrstva - zamša. Vrchná časť zamši obsahuje prepletené vlákenka špeciálnych bielkovín, ktoré sa nazývajú kolageny a elastiny. Spôsobujú pružnosť a elastickosť kože. Zamša tiež obsahuje tisícky drobných krvných cievok. Keď je vám teplo, cievky sa rozširujú a prúdi nimi viac krvi. Táto krv pod povrchom kože uvoľní teplo a tím vás ochladí. Preto je vám teplo sčervenáte. Ak je vám zima celý tento proces sa obráti o 180 stupňov a vy zblednete. Krv tiež týmito cievkami privádza živiny do oboch vrstiev kože a odvádza odtade splodiny. Keď sa porežeme, krv vytvorí zrazeninu, ktorá ranu zacelí chrastou. Tak nás chráni pred choroboplodnými zárodkami a udržuje v tele dôležité tekutiny. Koža je vlastne tvorená z dvoch vrstiev pokožky a zamše. V týchto vrstvách sa nachádzajú žlazy, ktoré produkujú pot, cibuľky, z ktorých vyrastajú vlasy a chlpy , nervové zakončenia, ktorými všetko vnímame a bunky, ktoré opália našu pokožku na slnku. Ale vráťme sa späť ku zamši, ktorá tiež obsahuje rôzne nervové zakončenia spojené s mozgom, ktoré nám umožňujú nadviazať kontakt s okolím pomocou hmatu. Nervové zakončenia alebo receptory, sa vetvia v zamši a reagujú na bolesť. Vo vrchnej časti zamše sa nachádzajú Meissnerova telieska. Sú to hmatové receptory zachytávajúce ľahký tlak. O niečo nižšie v zamši sú Riffinové telieska - receptory tepla a Krauzove telieska - receptory chladu. Hlboko v zamši sú potné žľazy, ktoré majú dôležitú úlohu - udržovať stálu telesnú teplotu. Ak vám je teplo začnete sa potiť, a tým sa vaše telo ochladzuje. Žľazy každý deň vyprodukujú 250-500 ml potu. Za veľkého tepla to však môžu byť aj 2 litre. Potné žľazy sú na tele uložené nerovnomerne. Čiary na prstoch každého z nás vytvárajú neopakovateľný tvar. Tento tvar pomáha detektívom identifikovať zločinca.

V zamši sa tiež nachádzajú uzlíky, z ktorých vyrastajú vlasy a chĺpky, do ktorých ústia tukové žľazy. Tie produkujú hustú a mastnú hmotu, ktorá sa nazýva kožný tuk a ktorá potom nepretržite preniká na povrch, kde mastí vlasy, chĺpky a kožu. Bez tejto ochrany by koža vyschla a odlúpala sa bez možnosti obnovy. S každou vlasovou či chĺpovou cibuľkou je spojený svalový napriamovač. Keď je vám zima, alebo máte strach, tieto svaly sa stiahnu a tým sa chĺpky vzpriamia. Pokožka okolo chĺpkov sa tiež vztýči a spôsobí "husiu kožu". Pod zamšou je podkožný tuk, ktorí funguje ako vrstva vankúšov a izolácia chrániaca telo pred chladom a zabraňujúca strate tepla. V stavu núdze slúži ako zdroj energie. Pod podkožným tukom sú vnútorné orgány - svaly, žľazy, hlavné nervy a krvné cievy. Za svoju ochranu vďačia koži, svojej živej bariére.




referaty

kostra hornej končatiny

27. prosince 2010 v 10:33 | mia97 |  kostra hornej končatiny
 kostru končatiny tvorí

1 pletenec - pripája končatinu k chrbtici
2 kostra volnej končatiny

kostra hornej končatiny _

1 : pletenec:klúčna kosť + lopatka
2 :  ramenná k. , lakťová k. , vretenná k.  , k. zápastia , záprstné k. , články prstov

kostra dolnej končatiny

27. prosince 2010 v 10:29 | mia97 |  kostra dolnej končatiny

Kostra dolnej končatiny  

1 :Ktvorí pletenec : panvová kosť - bedrová, sedacia, lonová
2 : stehnová kosť , jabĺčko , píštala, ihliva , 7 priehlavkových  , 5 pred priehlavkových ,články prstov


kostra foto

27. prosince 2010 v 10:17 | mia97 |  kostra




google obrázky

oporná sústava

27. prosince 2010 v 10:14 | mia97 |  oporná sústava
Oporná sústava

Kostra

Ľudia patria k stavovcom, a sú teda bytosťami s chrbticou. Potrebujú pevnú vnútornú konštrukciu, kostru, ktorej stred tvorí práve chrbtica a ktorej stavebnými kameňmi sú jednotlivé kosti. Keď sa kosť zlomí, zahojí sa sama bez toho, že by vznikli jazvy. Táto vlastnosť ju odlišuje od všetkých ostatných tkanív v tele. Ľudská kostra je ľahká, ale pri tom silná, so zdanlivo jednoduchou, ale sučasne dômyselnou štruktúrou.

Ľudská kostra obklopuje a chráni vnútorne orgány, tvorí oporu tela a spolu so svalmi dodáva našim pohybom ladnosť. Kosti sú dynamické tkanivo, ktoré sa formuje podľa toho, akú ulohu má spĺnať.

Pružná konštrukcia

Bez kostry by sa ľudia nemohli pohybovať. Tvorí základňu, na ktorú sa upínajú svaly a je aj oporným bodom, ktorý umožnuje ich prácu. Kostra chráni životne dôležité orgány tela a produkuje životodarné látky - krvinky z červenej kostnej drene a minerálne látky z kostnej zásobárne. Je to stále sa meniaca štruktúra, citlivo reagujúca na potreby užívateľa. Kostra v detstve rastie rýchlo a prispôsobuje sa nášmu životnému štýlu, pričom sa spevňujú oblasti, ktoré športom, záľubami alebo zamestnaním viac zaťažujeme.

Najdôležitejšia funkcia kostry je jej podporná úloha. Kosti pomocou svalov držia telo vzpriamené tak ako nosníky budovu. Ale ľudský organizmus nie je nehybný ako dom. V miestach, kde sa kosť stretáva s inou kosťou, sú kĺby, ktoré dodávajú kostre ohybnosť a umožňujú jej pohyb.

Anatómovia delia kostru na dve základné kategórie - axiálnu čiže osovú a apendikulárnu čiže prívesnú. Osová časť obsahuje kosti centrálneho jadra tela: lebku a chrbticu, ktoré chránia mozog a miechu, a tiež hrudný kôš, ktorý poskytuje úkryt srdcu a pľúcam. Prívesna časť obsahuje všetky kosti horných a dolných končatín, ako aj kosti ramenného a panvového pletenca, ktoré pripájajú končatiny k osovej kostre.

Jednotlivé časti kostry sa dajú rozoznať v embryu, keď má päť týždňov. Aj keď je embryo veľké iba ako hrášok, výrazna chrbtica v ňom tvorí majestátny oblúk. Pri narodení majú deti okolo 350 kostí. Kostra dospelého človeka má v priemere 206 kostí. Niektorí ľudia sa narodia s jedným párom rebier navyše, iný majú o jeden pár rebier menej. Aj počet stavcov v chrbtici sa môže líšiť. Môže sa stať aj taký prípad, že kosti, ktoré sa zvyčajne spájajú v priebehu života, ostanú oddelené.

Ľudská chrbtica

Je dvojito prehnutá ako natiahnuté písmeno S, plní svoju funkciu udržiavať unikátnu vzpriamenú polohu človeka.

Jej 35 stavcov zabezpečuje potrebnú pevnosť a ohybnosť.Medzistavcové platničky umožňuju veľký rozsah pohybov a chránia chrbticu pred každodennými otrasmi a nárazmi.
Chrbtica zložená z mnohých plôšok
Chrbtica dospelého človeka sa skladá zo striedajúcich sa konvexných a konkávnych oblúkov, ktoré napomáhajú oporu tela a tlmia otrasy. Chrbtica ja postavená z 35 malých kostičiek - stavcov (vertebrae), (viď obrázok). Sedem krčných stavcov má najmenšie rozmery a umožňuje najväčší pohyb chrbtice do strán. Dvanásť ťažných stavcov leží pod nimi a formuje hornú časť chrbta. Súčasne tieto stavce držia dvanásť párov rebier.Špeciálne kĺbové plôšky v tvare misky, nazývané facety, pomáhajú pripevniť rebrá na každej strane stavca. Dolnú časť chrbta tvorí päť bederných stavcov. Sú najväčšími stavcami chrbtice a nesú takmer celú telesnú váhu. Pod nimi je päť malých stavcov, pri narodení oddelených, ktoré sa spájajú asi vo veku 25 rokov a vytvárajú krížovú kosť(os sacrum) v tvare klinu, ktorá zapadne medzi dve panvové kosti a vytvorí zadnú stenu panvy. Pod krížovou kosťou je kostrč, malá špicatá kosť zložená zo štyroch spojených stavcov. Kostrč je bezfunkčná a pravdepodobne je pozostatkom chvosta.

Prvý stavec chrbtice, atlas alebo nosič, nesie lebku(viď obrázok). Nemá stavcové telo typické pre iné stavce. Skladá sa z prstenca dvoch kostenných oblúkov, ktoré splývajú do objemných bočných častí s veľkým otvorom uprostred. Kĺbové hlavice záhlavnej kosti lebky, tj. kosti, ktorá tvorí väčšiu časť zbrázdnenej spodiny lebečnej, zapadajú do dvoch vajcovitých kĺboých jamiek na vrchole atlasu.Lebka je k chrbtici pripojené pevným väzivom. Druhý krčný stavec čapovec alebo axis zasahuje kostným výbežkom nazývaným zub čapovca do bázy prvého krčného stavca. Kĺbovito je spojený s predným oblúkom nosiča a takto vytvorený kĺb umožňuje otáčať hlavou.

Medzi susediacimi stavcami je chrupavkovitá medzistavovcová platnička. Platničky tvoria asi štvrtinu dĺžky chrbtice u dospelých, tlmia otrasy a zabraňujú tomu, aby sa kosti navzájom treli. Dodávajú chrbtici ohybnosť a silu, spevňujú ju a umožnujú pohyb medzi stavcami.

Platničky hrajú dôležitú úlohu aj pri tvarovaní chrbtice, ktorá spočíva vo vertikálnej gravitačnej osi tela. Chrbtica túto os križuje na niekoľkých miestach a práve tieto zakrivenia poskytujú oveľa väčšiu stabilitu a pevnosť, než akú by mohla zabezpečiť rovná chrbtica. K zakriveniu dochádza vďaka tomu, že medzistavcové platničky majú nepravidelný tvar, pričom sa vždy na jednej strane zoslabujú tak, že stavce na seba nasadajú v miernom uhle. Celkovým efektom sú ladné krivky celej chrbtice.

Hrudný kôš

Rebrá sa pripajajú priamo k hrudným stavcom. Dvanásť párov pružných rebier vychádza z bokov týchto stavcov, ich konce sú uložené v diskovitých plytkých priehlbinkách na bokoch stavcov.
Horných sedem párov tzv. pravých rebier sa klenie okolo celého obvodu hrudníka a pripája sa k hrudnej kosti (sternum) rebrovými chrupkami.

Zvyšných päť párov rebier nazývame "nepravými", pretože sa pripájajú k hrudnej kosti nepriamo. Rebrová chrupka spája horné tri nepravé rebrá, ktoré sú až potom opäť chrupkou napojené na najnižší pár pravých rebier. Hovoríme, že dolné dva páry nepravých rebier (rebrá voľné) "plávajú", pretože nedosahujú boky tela. S hrudnou kosťou sa nespájajú vôbec, ale končia sa chrupkou napojenou na svalstvo brušnej steny.

Rebrá tvoria základ ochranného a zároveň pružného rámu kostry. Hrudník alebo kostná klietka z nich vytvorené obklopuje dýchacie orgány, ktoré sú v ňom uložené. No pľúca, aby mohli vykonávať svoju úlohu, musia sa rozťahovať. Preto sa rebrá zdvíhajú a pohybujú smerom von, aby sa prispôsobili objemu vdychovaného vzduchu. Hrudná kosť napomáha tomuto procesu vďaka tomu, že medzi jej dvoma z troch hlavných častí je zachovaná pružnosť. Táto kostená plocha v tvare ostria meča poskytuje dokonalú ochranu srdcu a pľúcam.

Ochranná funkcia lebky

Okrem hrudnej kosti ešte veľa ďalších kostí v tele pomáha chrániť životne dôležité orgány. Dvadsaťdva z nich, ktoré sú navzájom spojené a tvoria lebku, ochraňuje mozog a hlavné zmyslové orgány. Lebka dieťaťa, ktorá je v porovnaní s ostatnými časťami tela pri narodení veľká, sa dá stlačiť. Medzi veľkými kosťami, ktoré ešte nezrástli, nachádzajú sa mäkké miesta, ktoré dovoľujú pri prechode pôrodnými cestami lebku mierne stlačiť a trochu predĺžiť. Počas niekoľkých nasledujúcich dní hlava znovu nadobudne svoj pôvodný tvar. Mäkké lupienky (fontanely) sú väzivové blany, ktoré časom spevnejú a zrastú, až sa kosti nakoniec dotknú a zasunú do seba, podobne ako zuby zipsu. Najväčšia zo šiestich hlavných fontanel má tvar kosoštvorca a je umiestnená na temene hlavy blízko jej stredu. Zatvára sa posledná, v procese, ktorý sa dokončuje, keď má dieťa osemnásť mesiacov.

Lebka je zostavená z ôsmich kostí, ktoré sú navzájom nepohyblivo spojené pomocou švov. Čelová kosť (os frontale) vytvára okolo lebky oblúk čela a hornú stenu oboch očníc čiže kostných jamiek, v ktorých sú oči. Spánková kosť (os temporale) je párová kosť, ktorá uzatvára lebečnú dutinu zospodu a kanálikov, ktoré vedú do stredného a vnútorného ucha.

V strednom uchu, hneď za ušným bubienkom, ležia menšie kostičky nášho tela. Každé ucho má tri kostičky: kladivko, nákovku a strmienok

                                                                                                                                 
                                                                                                                                      referaty
                                                                                                                         spracovala mia97

tráviaca sústava

27. prosince 2010 v 10:11 | mia97 |  tráviaca sústava
Tráviacu sústavu tvorí jedna velká rúra, ktorá sa začína ústami a končí konečníkom. Niektoré časti tejto rúry sú dlhé, iné sú krátke, ďalšie sú široké alebo úzke, každá časť zodpovedá tomu, čo vykonáva.
Potrava, ktorú prehltneme ide niekolko sekúnd dolu hrdlom a potom sa posúva nadol svalovou
rúrou-Pažerákom (ezofagus) , ktorý sa končí v žalúdku
tu sa potrava rozdrví na kašu a premieša s tráviacimi šťavami. Zo žalúdka sa táto šťava vytláča do ťenkého čreva a cez jeho stenu sa užitočné látky vstrebávajú do krvi, zvyšky potom postupujú do hrubého čreva, tu sa vstrebáva večšina vody a obsah sa zahusťuje a potom sa posunie nakoniec kde ostane kým nepočítime potrebu zbaviť sa ho.
Do tela sa vstrebávajú len niektoré látky-živiny, používajú sa na stavbu tela, jeho rast a obnovu a dodávajú aj energiu. Štvorkomorový žalúdok
Ničiaca linka
Naša tráviaca sústava kúsok po kúsku drví potravu- je to ničiaca linka

Posúvanie potravy
Svaly pažeráka sa sťahujú a tým vytváraljú akýsi druh cestovnej vlny, ktorá posúva jedlo pred sebou, tento pohyb sa nazýva peristaltika. To znamená, že môžeme prehĺtať aj keď ležíme. Tento pohyb posúva potravu celou tráviacou rúrou.

Živiny
Do pečene prichádza krv s čerstvými živinami, ktoré sa do nej dostali v tenkom čereve. Pečeň tieto živiny triedi: niektoré uskladní, niektoré mení, niektoré nechá odísť dalej.

Vak na potravu
Každá potrava určitý čas zostáva v žalúdku.

Vnútorná stena ktorá prichádza do styku s potravou vytvára kyseliny a iné látky, ktoré potravu rozpúšťajú.

Chemický útok
V podžalúdkovej žlaze sa tvoria silné tráviace šťavy, ktoré prechádzajú do dvanástnika a rozpúštajú potravu na drobné čiastočky.

Spracovanie tukov
Mastné jedlá sú ťažko strávitelné, velkú úlohu pri spracovaní tukov plní žlč, po pôsobení môžu tráviace šťavy lepšie pôsobiť.

Začiatok konca
Prvých 25 centimetrov tenkého čreva sa nazýva dvanástnik pritekajú doň šťavy z podžalúdkovej žlazy.

Jesť môžeme takmer všetko, dokial toho nezieme vela, naše telo potrebuje pravidelný príjem pestrej stravy.
Bielkoviny potrebujeme na obnovu svojich tkanív.
Cukry a mäkké tuky na získanie energie. Vitamíny pri prevencii chorôb. Voda je základom života- bez nej by sme dlho nevydržali.

Naša tráviaca sústava je sériou rúrok a komôr, podobá sa sýstému potrubí a nádrží používaných na zavlažovanie odpadovými vodami. Tak ako sa rozličné chemikálie pridávajú v každej etape do odpadovej vody, tak sa tráviace šťavy primiešavajú do potravy v rozličných etapách jej spracovania- na konci zostávajú len zvišky.


Pečeň sa skladá z niekolkých časťa lalokov. Má bohaté cievne zásobenie. Pečeň triedi živiny, skladuje dôležité látky, ktoré sú zdrojom energie, rozkladá staré krvinky.
Obličky sú krvné filtre. Dve vonkajšie vrstvy filtrujú odpadové a chemické látky z krvi z ktorých vzniká moč, ktorá močovodom steká do močového mechúra.


Tenké črevo
Tenké črevo sa vinie po celom bruchu a meria asi 6 metrov. Tenké črevo potravu stláča a posúva ju dalej.

Vstrebávanie živín
Vnútorná stena tenkého čreva obsahuje množstvo malých ciev do ktorých sa vstrebávajú živiny.

Hrubé črevo
Hrubé črevo je dlhé asi 1 a pol metra- je ovela kratšie ako tenké črevo, je však 3 razy hrubšie- až 7 centimetrov.

Vstrebávanie vody
Vodnaté zvyšky v tenkom čreve hustnú pretože sa z nich vstrebáva voda. Tu žijú aj užitočné baktérie, ktoré vyrábajú niektoré vytamíny potrebné pre telo.

Slepé črevo
V mieste kde sa spája tenké s hrubým črevom je črevovitý výbežok, ktorý voláme slepé črevo- pomáha stráviť tuhú potravu.

Koniec linky
Ničiaca linka sa skončila. Zvyšky a odpadové látky čakajú na odstránenie v konečníku- v poslednej časti hrubého čreva.



                                                                                                                                 referaty
                                                                                                                                  mia97

kostra

27. prosince 2010 v 10:08 | mia97 |  kostra
ľudskú kostru tvorí vyše 200 kostí. Je to akési lešenie, ktoré určuje tvar a rozmery ľudského tela. Kostra telo spevňuje a cháni jeho mäkké časti, predovšetkým dôležité orgány: lebka chráni mozog, hrudný kôš chráni srdce a pľúca. Okrem toho je kostra oporou pre svaly, ktoré hýbu rôznymi časťami tela. Kostné bunky obsahujú minerálne látky, hlavne vápnik a fosfor, a pružnú látku kolagén. Novorodenec má viaceré kosti z mäkkej, gumovitej hmoty, ktorá sa vola chrupka. Ako dieťa rastie, chrupka postupne tvrdne. Pozostatkami chrupky sú u dospe1ého č1oveka napríklad časti kĺbov na zápästí alebo v č1enku.
S vekom sa kosti stávajú krehkými a lámavými

VNÚTORNÁ KOSTRA
Človek a ďalšie cicavce, ryby, vtáky, obojživelníky a plazy majú vnútornú kostru, utvorenú z jednotlivých kostí.

Základnou časťou kostry je chrbtica. Jej časti (stavce) sú navzájom spojene dosť napevno, ale chrbtica ako celok je veľmi ohybná. Niektoré živočíchy, napríklad červy, nemajú kosti. Ich telo má istý tvar len vďaka tomu, že je naplnené tekutinou - hovorí sa, že majú hydrostatickú kostru.

SPOJENIE KOSTÍ
Niektoré kosti sú vzájomne spojené pevne, nepohyblivo (napríklad švami - jednotlivé kosti lebky). Iné kosti sú spojené pohyblivo, čiže kĺbmi. Kĺbov je viacero druhov - kladkovitý kĺb, napríklad lakeť, umožňuje pohyb hlavne jedným smerom ako pánt. Guľovité kĺby (hlavica jednej kosti zapadá do jamky druhej kosti) nám dovoľujú pohybovať končatinami všetkými smermi.

VONKAJŠIA KOSTRA
Hmyz, pavúkove a kôrovce majú tvrdý ochranný obal - vonkajšiu kostru. Táto kostra nerastie spoločne s telom. živočích sa postupne zbavuje starej kostry, pod ktorou sa mu tvorí nová - väčšia.

KOSŤ
Živá kosť je pevná, ale zároveň pružná. Mŕtva kosť je biela a krehká. Malými kanálikmi v kosti prechádzajú cievy, ktoré ju nepretržite zásobujú krvou, teda aj živinami. Niektoré kosti majú vnútri červenú rôsolovitú kostnú
dreň, v ktorej vnikajú krvné bunky hlavne červené krvinky.

LUDSKÁ KOSTRA
Skladá sa z 206 kostí: lebka pozostáva z 29 kostí, chrbtica z 26, každá ruka má 32 kostí, noha 31, hrudník tvorí 25 kosti. Najväčšia kosť je stehnová a najmenšie kostičky sú uložené v ušiach.




                                                                                                                               referaty